Martina Petrášová
Byť dcérou workoholika
Občas závidím rodinám, na ktoré ešte nedoľahol západný spôsob života. Tá moja sa už totiž nachádza v karanténe. Vlastne, už je prudko infikovaná.
Občas závidím rodinám, na ktoré ešte nedoľahol západný spôsob života. Tá moja sa už totiž nachádza v karanténe. Vlastne, už je prudko infikovaná.
Dali sme zbohom láske a umreli v daždi. Nebo bolo vtedy tmavomodré, čierne, obsypané smútkom. Súcitilo s každou vyronenou slzou. Kvapky dažďa sťažka dopadali na zem, bolestivo a zradne. Nič nebolo také, ako predtým. Už nám nemal kto závidieť, všetci sa stratili v preplnenom dave. Ani čas už nešiel rovnako. Ručičky hodín sa zastavili na dvanástke, vtedy, keď si vyslovil tú nezmyselnú vetu. Preklínam ju a nespomínam si viac na nič. Iba na prudký atentát.